Mladý vodič s telefónom na uchu, zjavne zaujatý rozhovorom, akosi nepostrehol, že autá vo vedľajšom pruhu zastali a na prechode sú chodci.

Ďalším príkladom bezohľadnosti sú aj motocyklisti, ktorí v našom meste veselo jazdia cez podchody určené len pre chodcov a cyklistov.
Perličkou na torte však bol nedávno šofér malého osobného auta, ktorý si skrátil cestu do nákupného centra cez nadchod ponad železničnú trať. Svedkovia len stáli v nemom úžase, čoho všetkého sú niektorí schopní.
Najviac ma však dojímajú cyklisti, ktorí napriek tomu, že majú voľnú cestu jazdia po chodníku a ešte aj vyzváňajú na chodcov, aby im nezavadzali v jazde.

A tak, keď chodím s deťmi na prechádzku, niekedy sa nestačím čudovať, aký dokážeme byť my ľudia bezohľadní. Stále sa len niekam ponáhľame a kôli minúte sú niektorí schopní sa aj pozabíjať. Občas by sme sa mali na chvíľu zastaviť a uvedomiť si, že je lepšie stratiť v živote minútu ako pre minútu život.